Cítim, že sa zasa raz správam ako idiot,
Mojimi prejavmi možno hasím sviečky lásky knôt,
Možno tvoje srdce zavádzam do temnôt,
A pritom nechcem, aby niečo takto skončilo.
Cítim, že nesprávam sa ako tvoja kráľovná,
Tá, ktorá by srdce mala čistou láskou napĺňať,
Úsmevom tvoju krásnu tvár obdarúvať,
A pritom si všetko, čo kedy len chcela mať.
Pretože ty si ten anjel, na ktorého čakala,
Ty si ten sen, pre ktorý tak zúfalo plakala,
Pre ktorého by bez váhania život dala,
A nikdy by si neodpustila ak by ho sklamala.
Ty si ten anjel, s ktorým sa dotkla neba,
Ktorý ju napĺňa, keď ho cíti vedľa seba,
Ktorý jej vie ukázať krásy tohto sveta,
Ktorého nečakala, že vôbec niekedy stretne.
Práve preto bojím sa naplno moje srdce otvoriť,
Paradox, lebo práve takto môžem najviac stratiť,
Bojím sa, že keď sa ti podarí moje chyby spatriť,
Možno môžem v tvojich očiach navždy hodnotu stratiť.
Týmito myšlienkami hádžem seba do temnôt,
Moje prejavy strachu hasia sviečky lásky knôt,
Moje obavy robia zo mňa človeka bez hodnôt,
Preto viem, že sa zasa raz správam ako idiot..